Petra Bošanská: Second Nature (2011)
Petra Bošanská v posledných rokoch svojej tvorby tématizuje najmä urbánny priestor mesta, jeho architekúrua interiér. Uplatňuje pritom metódy, podľa ktorých je fotografi a realizovaná alebo dotvorená v programe počítača. Postprodukčnú fázu spracovania jednotlivých fotografi í možno tak považovať za ťažiskovú v celom procese ich realizácie. Architektúra tvorí jednu z dôležitých polôh súčasnej fotografie. Nejde všako fotografovanie architektúry pre ňu samotnú, ale o formulovanie vizuálnych stanovísk k širším kultúrnym a sociálnym problémom. Architektúra sa tak stáva signifikantnou pre sledovanie zmien v spoločnosti a života v nej. Tradičné usporiadanie mesta s centrálnym priestorom, ktorý historicky posiloval komunitu v meste, istú spolupatričnosť jeho obyvateľov, podlieha vytesňovaniu do periférnych mestských častí. Rozsiahlé nákupné centrá menia zaužívané návyky ľudí a narúšajú ich prirodzené vzťahy. Súvisí to najmä s tým, čo sociológovia nazývajú “vedľa seba sami”. Pohybujeme sa v masách, pritom pociťujeme osamelosť. Je to veľmi špecifický jav dnešného sveta zahltené homnožstvom informácií a virtuálnymi sociálnymi sieťami, ale čím ďalej viac sa vytráca vzájomná komunikácia a spolupatričnosť medzi nami. Tradičný spôsob života postavený na princípe“byť s niekym spolu” nahrádza sociálna osamelosť. | The latest years of Petra Bosanska’s production are characterized particularly by the motif of urban cityspace, its architecture and interior. Sheuses methods in which the photography is executed or made up in a compute rprogram. The processing post production stage of individual photographs can be therefore considered the focus point in the whole process of their creation. Architecture makes up for one of the important attitudes of the contemporary photography. However, it is not taking pictures of architecture for its ownpurpose but rather about formulating the visual attitudes to broader culturaland social issues. This way architecture becomes significant for tracking the changes in society, and life within it. The traditional urbanscape with its central space which historically strengthened the urban community and solidarity among its citizens is overpowered by relocation to the city outskirts. Extensive shopping centers change the traditional habits of people and violate their natural relationships. It relates particularly to what the sociologists call “alone next to each other”. We move in masses andyet feel the loneliness. It is a very unique phenomenon of today’s world which isfl ooded by quantity of information and virtual networks but with mutual communication and solidarity among ustrailing off more and more every day. The traditional way of living based on the principle of “being together withsomebody” is replaced by social loneliness. | |
| Jednotlivé súbory autorky viac čimenej vizualizujú toto sociologické stanovisko. V cykle fotografi í Untitled Moving Object (2008) sledujeme dva svety architektúr: pôvodné prehistorické stavby vytesané organickým spôsobom do skál a makety budov, ktoré sa “virtuálne” nasťahovali do blízkost iskutočnej stavby. Toto susedstvo stojí síce na tvarových pripodobeniach, ale znepokojujúcim momentom je najmä fakt, ktorý spočíva v zaberaní pôvodného priestranstva, postupného vytláčania pôvodnej zástavby, zahusťovania obydlí až na hranicu možnej existencie. Tento princíp “ekonomizácie” či “efektivizácie”je špecifickým javom mnohých slovenských sídlisk, ktoré sú zahusťované stále novými a novými stavbami. Petra Bošanská inscenuje v ďalších svojich prácach prostredia a to použitím architektonických makiet. Celkom otvorene ich priznáva, konfrontuje ich s reálnym svetom napr. v cykle Periférie(2008) alebo inscenuje do celistvých fragmentov mesta: Second Nature(2008). V oboch prípadoch konštruuje svet, ktorý na jednej strane ukazuje ľudí náhliacich sa “nikam” (do virtuálnej makety), alebo mesto plné svetelných emócií, ale pritom prázdne, kde nie je“nikto”. Posledným realizovaným súborom Petry Bošanskej je cyklus fotografi í nazvanýTichý dom (2010). Časť fotografií zaznamenáva skutočne existujúci dom, ktorý má svoje popisné miesto a svojim vzhľadom sa tvári na niečo, čím nie je. Ide o vodáreň, ktorej budova v skutočnosti imituje vzhľad rodinného domu. V predošlých prácach autorka inscenovala situácie, ktoré charakterizovali dnešnú spoločnosť. Vytvárala akési virtuálnesvety. V tomto prípade však nachádzatakýto umelý svet v realite dňa.Fikcie sa však nevzdáva úplne, pretožejej predstavivosť smeruje do interiéru.V spolupráci s architektmi vizualizuje interiér reflektujúci vonkajšie členenie, vchod, okenice a pod. “Rodinný dom” bez obyvateľov, tajomný interiér, podivné architektonické nezrovnalosti, zámerne porušenia pravidiel pri projektovaní detailov schodiska, galérie vnáša do našich pozorovaní nepokoj.Tichý dom je ďalším príspevkom autorky ku problematike sociálnej osamelosti, opustenosti. Drobnou poznámkou na okraj môže byť aj moment istej interdisciplinárnosti projektu postavenom na presahoch medzi architektúrou a fotografiou. V každom prípade sa týmto cyklom akoby časť cesty autorky uzatvára, na strane druhej použitím opačného prístupu nachádzania podivnej architektúry v realite dňa sa nová cesta otvára. Bohunka Koklesová | Author’s individual anthologies more orless visualize this sociological attitude. Inthe photography cycle Untitled Moving Object (2008) we follow two worlds of architecture: original prehistoric structures organically carved into the rocks, and building models which “virtually” moved into the proximity of the realstructure. Even though this neighborhood is based on shape comparisons, the fact that consists of the original area occupancy, progressive substitute of theoriginal development, and thickening the dwelling concentration to the most real borderline creates the disturbing moment. This principle of “economization”or “efficiency” is a common phenomenon of many Slovak neighborhoods that are continually thickened by more and more new structures. In her partial works Petra Bosanska stage-manages surroundings by using architecture models. She openly acknowledges their existence and confronts them with the real world e.g. inher cycle Peripheries (2008) or stage manages them into full urban fragments: Second Nature (2008). In both cases she constructs a world which, on one hand,shows people hurrying “nowhere” (into the virtual model), or a city full of illumination emotions but at the same time empty where there is “nobody”.The last executed anthology of Petra Bosanska is a photography cycle namedThe Quiet House (2010). One portion of the photographs records the real house with its descriptive location and pretending by its appearance to be something that it is not. It is a water plant building which in reality imitates a family house appearance. In her previousworks author stage-managed situationswhich characterized today’s society.She constructed somewhat virtualworlds. In this case, however, she fi ndsthis artifi cial world in a common day reality. Nonetheless she does not give upthe fiction completely since her imagination focuses on the interior. In cooperation with architects she visualizes the interior that reflects the outside segmentation, entrance, shutters etc. „The family house“ without occupants, mysterious interior, bizarre architecture discrepancy, deliberately broken rules while designing the staircase details; the gallery bringsin disturbance into our observations.The Quiet House is another contribution of the author to the issue of social loneliness, forlornness. The moment of some interdisciplinary approach of the project based on the overlap of architecture and photography can take a role of a small margin note. In either case this cycle isas if closing one part of author’s journey and on the other hand opening a newone by using an opposite approach offinding a bizarre architecture in a daily reality.Bohunka Koklesová |
Petra Bošanská: Second Nature