Boris Németh: Slovakia IM LOVIN IT

Boris prišiel na Katedru fotografie VŠVU vyučený, s maturitou, po vojne ako zrelý človek, ktorý už niečo o živote vedel. Očaril nás skromnosťou, húževnatosťou a jedinečnosťou  autodidakta. Pochádza z Galanty a svoj talent najskôr uplatňoval v muzike, založil a viedol hudobnú skupinu SUN.  V 18 tich našiel otcov Zenit a naučil sa vyvolávať čiernobiele fotografie, ktoré navyše svojsky koloroval. Robil to na plné „pecky“,  vybudoval si vlastný rukopis, jeho fotografie mali atmosféru,  farbami vytváral to, čo nosil a videl vo svojom vnútri.

V jeho prvých semestrálnych prácach na starých stenách kolorovaním „otváral“ rôzne imaginárne svety.  Vyfarbovanie mal hlboko v sebe a bolo ťažké ho presvedčiť, aby si vyskúšal aj iné možnosti fotografického média. Ale podarilo sa. Najskôr to bol intermediálny projekt  s citáciou starých malieb, v ktorých robil malé posuny. Napríklad  ľuďom na obraze pridal  úsmev, keď  sa škvarili v pekle. V tom čase  Matúš Zajac hľadal talentovaných fotografov pre spoluprácu so začínajúcim časopisom týždeň a zároveň náš ateliér začínal dvojsemestrálny dokumentárny projekt o Slovensku. V Némethovi sa začal prebúdzať fotograf – dokumentarista.

Bakalársku prácu realizoval v zariadení bezdomovcov RESOTY. Boris, ktorý nikdy „nepoznal“ Boha, bol uveličený osobnosťou katolíckeho kňaza Antona Srholca. V dokumente zachytil jeho vôľu založiť a prevádzkovať dom pre bezdomovcov.  Projekt doplnil teoretickou prácou, ktorá čerpala z denníka tohto dlhé roky tajného kňaza a prakticky dodnes disidenta. Za tento projekt získal cenu Katedry fotografie. V piatom ročníku stážoval v Poľsku. Konceptuálne poňatá diplomová práca Dictionary document sa skladala z remeselne perfektných čiernobielych fotografií naplnených metaforami a prirovnaniami, ktoré boli doplnené textom z významového slovníka charakterizujúcim  javy nášho sveta. Týmto spojením vznikli  nadčasové zovšeobecnenia o ľudskom bytí. Aj keď sú v projekte fotografie z našej tvorivej dielne v Berlíne, väčšina týchto obrazov vznikla na Slovensku.

S nástupom na doktorandské štúdium sa Németh vydal „do sveta“. Získal štipendium  v Holandsku, cestoval po Ukrajine, Česku, Francúzsku, Chorvátsku a ďalších krajinách. Prišiel prvý úspech  v podobe  tretej ceny v súťaži Czech Press Photo za reportáž z volieb v Žehre, ktorú nafotil počas nášho  workshopu na Spiši. Neskôr to bola prvá cena v krajinárskej súťaži Štít Viléma Hekela za cyklus fotografií o Holandsku. Usilovne sa zúčastňoval aj ateliérových a katedrových výstav, svoje fotografie prezentoval  aj prvý krát na „západe“ v belgickom Bruseli. Na katedre a v ateliéri bol kamarátom mladším spolužiakom, ktorých nezištne zasväcoval do svojich výskumov.

Svojimi presahmi ku konceptuálnemu dokumentu Boris Németh „posunul“ dokumentárnu fotografiu na Katedre fotografie VŠVU hodne dopredu. A na záver ešte pridám príhodu, ktorá sa odohrala počas projektu Slovensko v roku 2005. V dedinke Príslop, skoro na ukrajinskej hranici, sme navštívili pravoslávny kostol počas bohoslužby. Po jej skončení bolo pred kostolom podávané bohaté občerstvenie. Podľa východného kalendára  to bol sviatok panny Márie, ale podľa nášho bolo Borisa. Bolo veselo a domáce ženičky s vodkou sa vytešovali z našej návštevy pričom mnohí z nás sa opili pod „fotografický obraz boží“.

Ľubo Stacho – Školiteľ dizertačnej práce

Boris came to the Department of Photography at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava skilled up, with a graduation exam, after his military service as a mature man, who knew about life. We were charmed by his modesty diligence and the uniqueness of an autodidact. Boris comes from Galanta. At first, he realized his talent in music – he founded and led the band SUN. At 18 he found his father’s camera Zenit and learned how to develop black and white pictures, which he coloured peculiarly. He put his heart in it and created his own style; his pictures had an atmosphere – with colours he created what he carried and imagined in his inner self.

In his first term papers he „opened“ various imaginary worlds through colouring on old walls. Colouring lay somewhere deep inside of him and it was hard to convince him to try also other possibilities of the medium of photography. But we succeeded. At first, it was an intermediary project with the reference to old paintings, where he made small changes. For example he put a smile on the faces of people when burning in hell. During this time Matúš Zajac looked for talented photographers to cooperate with a starting new magazine .týždeň and at the same time our atelier started a two-term documentary project about Slovakia. Boris Németh – the documentarist was born.

His Bachelor thesis was carried out in the facility for homeless people RESOTA. Boris, who never knew God, was overwhelmed by the personality of the Catholic priest Anton Srholec. He documented his will to found and run a house for homeless people. The project was supported by a theoretical thesis, which was based on the diary of Anton Srholec, who had been a secret priest for long years and is still more or less a dissident. This project received the Department of Photography prize. In the fifth year he was placed at an internship in Poland. His conceptual diploma thesis the Dictionary Document consisted of perfect black and white photographs filled with metaphors and comparisons, which were supported by a text from an encyclopaedia characterizing the phenomena of our world. The result of this connection were timeless generalisations of the human existence. Although the project includes pictures from our creative workshop in Berlin, most of these pictures were taken in Slovakia.

With the commencement of his doctoral studies, Németh hit the road. He was awarded a scholarship in the Netherlands; he travelled to Ukraine, the Czech Republic, France, Croatia and other countries. The first success arrived in the form of the third prize in the Czech Press Photo contest for the reportage of the elections in Žehra, which was photographed by Boris during our workshop on Spiš. Later it was the first prize in the landscape photography contest Štít Viléma Hekela for a picture series about the Netherlands. He worked hard and took part also in the atelier’s and department’s exhibitions; for the first time he presented his pictures also in the „West“ in Brussels, Belgium. At the department and in the atelier he was a friend to younger students, which were involved in his research.

Through his interference with the conceptual document, Boris Németh helped a lot to„shift“ the documentary photography at the Department of Photography at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava to a higher level. Last but not least, here is a story, which took place during the Slovakia Project in 2005. In the village Príslop, almost at the Ukrainian boarder we visited the Orthodox church during a mass. After the mass rich refreshment was served in front of the church. Pursuant to the Eastern calendar it was the Festival of Virgin Mary, but pursuant to our calendar, it was the name day of Boris. Everybody was in a good mood and the local women serving vodka were happy about our visit; many of us got drunk as hell.

Ľubo Stacho – Supervisor of the dissertation

Némethov niekoľko rokov budovaný a stále ešte neuzatvorený projekt Európa má ambiciózne ciele – dokumentaristicky zaznamenať životné okamihy v čo možno najširšom európskom priestore – od krajného východu až po krajný západ. V našich pomeroch to prináša isté realizačné úskalia – podľa počtu a závažnosti snímok je zrejmé, že na niektoré európske „miesta“ mal autor viac času a inde sa iba mihol. Napriek tomu už doteraz sústredený obrazový materiál svedčí o tom, že autorovi sa podarilo pozbierať dostatok pozoruhodných dokladov o aktuálnom stave európskej civilizácie.

Némethov spôsob fotografovania korešponduje so širokým prúdom aktuálnej živej fotografie. Zaznamenáva často paradoxné situácie vo viacerých priestorových plánoch, plne využíva celý obrazový formát, vie upriamiť pozornosť diváka na zdanlivo marginálne úkazy a deje, počíta s veľkým formátov zväčšenín, na ktorom sa uplatnia detaily na menšom formáte nečitateľné. Spôsobuje to menší problém – snímky tohto druhu sa ťažko reprodukujú v bežných výstavných katalógoch. Autorove najlepšie zábery prekračujú však prekračujú žánrové hranice bežnej reportážnej fotografie – odrážajú stav  akejsi okamžitej nerovnováhy, zaznamenávajú realitu trochu záhadnú, realitu, ktorej zmyslu celkom nerozumieme.

Možno sa v tom prejavuje jeho školenie – Boris Németh je absolventom fotografického ateliéru Ľubomíra Stacha na VŠVU v Bratislave a vedúci ateliéru sa viac rokov usiluje o druh akéhosi mysteriózneho fotografického dokumentu. Németh naproti tomu je skôr klasický fotoreportér s tou výhradou, že v jeho podaní aj bežné situácie vyznievajú mysteriózne a obľúbené rekvizity, „oporné body“ cestujúcich fotoreportérov, pozoruhodnosti rôzneho druhu – miestne pomníky, reklamné a propagačné plochy, svojrázni jedinci – sa ťažšie „predávajú“, lebo sú zbavení vonkajškovej atraktivity.

Boris Németh v tomto smere nadväzuje na mnohoročnú tradíciu fotografie záhadných zoskupení, skrumáže ľudí a vecí uprostred bežného života, dokáže však do tejto tradície vniesť aktuálny zmysel. Zvláštnosti, niekedy aj paradoxy súčasného životného štýlu, odlišného v krajinách západnej a východnej Európy sa objavujú v jeho snímkach nielen vďaka bleskovej reakcii na prebiehajúci dej, ale aj vďaka výraznému optickému skresleniu alebo len nepatrnému posunu zorného uhla fotoaparátu. Je pozoruhodné, že v porovnaní s inými našimi autormi tejto orientácie sa Borisovi Némethovi viac darí v západnej ako vo východnej Európe. Znamená to azda, že globálne znaky súčasnej civilizácie sú viacej zrejmé v západnej ako vo východnej Európe ?

Aurel Hrabušický –  Kurátor

The project of Boris Németh Európa which has been developed for several years and still is not completed has an ambitious aim – to document moments in life in the broadest European space – from the utmost East up to the utmost West. This brings certain realization problems in our conditions– depending on the amount and importance of pictures; it is obvious that for some European „sites” – the author had more time and through some he only flashed by. In spite of this, the gathered pictures confirm the fact that the author succeeded in collecting a sufficient amount of documents about the current situation of the European civilization.

Németh’s way of taking pictures corresponds with the broad stream of the current live photography. He often documents paradox situations in several space concepts, he uses the whole picture size, he knows how to direct the attention of the viewer to phenomena and processes, which are seemingly marginal; he counts on big formats of magnifications, in which even details show, which are illegible in a smaller size. This causes a smaller problem – pictures of this kind are hard to reproduce in common exhibition catalogues. The author’s best shots however cross the boarders of the genre of the common photojournalism – they reflect the state of a certain immediate imbalance, they record the reality, which is a little bit mysterious, a reality, the meaning of which we do not understand completely.

Maybe this is the effect of his education – Boris Németh is a graduate of Ľubomír Stacho’s photography atelier at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava; the atelier supervisor, Ľubomír Stacho, has been attempting for several years to create some kind of mystery photographic document. In comparison, Németh is more a classic photojournalist with the reservation that in his presentment even common situations seem mysterious and the favourite requisites – „supporting points“ of travelling photojournalists, peculiarities of various kind – local  monuments, wall advertisements, specific individuals – are more difficult to sell as they are deprived of their outer attractiveness.

In this direction Boris Németh continues a long tradition of photography of mysterious groups, clusters of people and things in the middle of the common life, he is, however, able to give this tradition a current significance. Peculiarities, sometimes also paradoxes of the present lifestyle, different in countries of the Western and Eastern Europe, show up in his pictures not only due to the immediate reaction to the happening but also because of the substantial optical distortion or only slight shifting of the camera angle. It is remarkable that in comparison with other Slovak authors of this style Boris Németh is more successful in Western than in the Eastern Europe. Shall this mean that the global signs of the present civilization are more obvious in Western Europe than in Eastern Europe?

Aurel Hrabušický – Curator

Boris Németh patrí do dosť početnej skupiny fotografov – dokumentaristov, ktorých ťažiskové snímky vznikajú často pri plnení iných pracovných (fotožurnalistických) úloh (prototypom takéhoto fotografa v našom prostredí bol svojho času Juraj Bartoš). Podobne ako ďalší slovenskí fotografi mladšej a strednej generácie (Martin Kollár, Andrej Balco, Lucia Nimcová, Jozef Ondzik, Martin Marenčin) ako street photographer (alebo skôr country photographer ?) zaznamenáva vizuálne pozoruhodnosti, nesúladnosti, mimovoľné nedorozumenia v konštelácii ľudí a vecí. Dosť bežný postup, ponúkajúci efektné fotoreportérske riešenia, avšak popri ňom vznikajú aj snímky, v ktorých je Némethov osobitý prístup viac zreteľný.

Ľudia sú v jeho snímkach síce väčšinou prítomní, ale ich prítomnosť je často marginálna. Fotografa zaujímajú viac ľudské produkty a prostredie, ktoré spolu vytvárajú. Uhol záberu niekedy smeruje ponad horizont, do priestoru, kde sa odohrávajú efemérne deje, zdôrazňuje sa moment komunikácie (textovej, fónickej), odkazu do „iných sfér“, dokonca istej transcendencie (ale skôr v ironickom zmysle).

Boris Németh ako pohotový fotožurnalista má zmysel pre paradoxy, ale jeho najlepšie snímky obsahujú jemné významové nuansy, vďaka ktorým postupne vzniká iná, viac sublimovaná výpoveď o Slovensku – produkte a zároveň „obete“ spoločenskej transformácie po roku 1989.

Aurel Hrabušický –  Kurátor

Boris Németh belongs to considerably numerous group of photographers – – documentarists, whose most significant shots often come into existence when carrying out other work (photojournalist’s) tasks (a prototype of this kind of photographer in our territory used to be Juraj Bartoš). Similarly as further Slovak photographers of the younger and middle generation (Martin Kollár, Andrej Balco, Lucia Nimcová, Jozef Ondzik, Martin Marenčin) Boris, being a street photographer (or rather country photographer ?), registers curiosities, discrepancies, spontaneous misunderstandings in the constellation of people and things. This is a quite usual procedure, which offers effective photojournalistic solutions, but at the same time shots come into existence, in which the special approach of Boris Németh becomes clearer.

People are present in majority of his pictures, however, their presence is often marginal. The photographer is more interested in human products and the environment they create together. The picture angle is sometimes directed over the horizon, into the space, where short-lived processes take place, focus is on the moment of communication (text, phonic), legacies to „other spheres“, even certain transcendence (but rather ironically).

Boris Németh as an adroit photojournalist has a taste for paradoxes, but his best shots contain delicate semantic nuances gradually presenting a different, more sublimed statement about Slovakia – products and at the same time „victims“ of social transformation after the year 1989.

Aurel Hrabušický – Curator