Living India

Peter Ertl určite nie je prvý človek, ba ani fotograf, ktorého očarila India. Určite nie je ani prvý Európan, ktorý sa vybral do Indie. Ale jednoznačne je prvý beloch a vôbec prvý Slovák, ktorého mohli na vlastné oči uzrieť a dotknúť sa niektorí obyvatelia dediniek na juhu Keraly. Keď navštívite starobylý hrad, kaštiel, alebo zámok, medzi mnohé jeho pozoruhodnosti bude zrejme patriť aj portrét zámockej pani, ktorý má neobvyklú zvláštnosť: hoci na obraz hľadíte z ktorejkoľvek strany, či kúta miestnosti, oči portrétovanej osoby sa budú nestále uprene pozerať priamo na vás a vždy sa stretnú s vašim pohľadom. Tomuto pocitu sa často nedá ubrániť ani pri prezeraní portrétov na fotografiách Petra Ertla.

Peter Ertl is surely not the first man or even photographer who was impressed by India. He is not the first European who undertook the journey to India, either. But he is the first white and certainly the first Slovak some villagers in the south of Kerala had the chance to meet. If you visit an old castle or manor-house, the portrait of the castle lady surely belongs to its objects of interest. You can watch it from any direction, her eyes will follow you and stare at you no matter where you are. You can also get this feeling when watching the portraits on Peter Ertl’s shots.

Fotografie sú čiastočne záznamom cestovateľa, ktorý objavuje novú krajinu a jej obyvateľov. Zároveň však dielo skúseného fotografa, ktorému už nestačí len reprodukovať videné a zažité. Nadväzuje bližší kontakt a zo záberu sa dozvieme o čosi viac – o portrétovanom, ale aj o fotografovi. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vidíme záznam z rómskej osady niekde neviem kde. Nedokážem sa zbaviť dojmu, že týchto ľudí poznám, aj to prostredie som aspoň raz navštívil. Mladí, starí, usmiati aj trpiaci, mnohí mi pripomínajú známe tváre, ktoré som už stretol niekde na cestách. A zároveň mám pochybnosť, že sa mýlim a som úplne inde – v sne, alebo vo vlastnej predstave. Niečo z exotiky záberov ma upozorní, že to bol všetko omyl a bez akéhokoľvek zaváhania viem – som v Indii. Bolo by chybou fotografa, keby som na to neprišiel, ale zároveň vinou zlého výberu, keby som ani chvíľu nepochyboval. Považujem za veľké majstrovstvo, že autor ma drží v napätí a dáva mi možnosť opäť zažiť tajomný pocit z nepoznaného, ktorý zažíval on sám zočivoči neznámym ľudom. Nemal žiadnu istotu, ako ho prijmú, ako zareagujú a či sa mu podarí vysvetliť, kvôli čomu prišiel. Oni totiž nehovoria jeho rečou, a on nehovorí ich jazykom. Ale spolu sa vždy dohodnú, lebo si navzájom dôverujú a veria si.

Peter Ertl objavil sám pre seba magickú Indiu, a poodhalil ju aj nám. Nielen všetkým novým či starým a nám neznámym, ale možno aj tým, čo by sa mohlo udiať kdekoľvek na svete, napríklad aj u nás doma. Dokazuje, že celý svet je vlastne jedna veľká rodina. Išiel spoznať niečo nové, nenechal si to však len pre seba a svoj objav zverejnil: všetci sme si veľmi podobní. Podanie rúk, úsmev, smiech, plač, bieda, bohatstvo, radosť, žial, strach, dôvera, hnev, láska a neha, tolerancia aj arogancia … ani jedna z týchto emócií a prejavov nepozná hranice.

Martin Marenčin

Peter Ertl discovered a magic India for himself and conveyed it also to us. Not just through the old and new things which are uncovered for us. He shows us things which could happen anywhere, also in our country. He provides an evidence that the world is a single huge family. He went out to explore something new but he did not keep his observations just for himself. He shared it with us – we are all so similar. Shaking hands, smile, laugh, cry, poverty, wealth, joy, sorrow, fear, confidence, anger, love and tenderness, tolerance and arrogance … none of these emotions and manifestations has any limits.

Martin Marenčin